Zahusťovanie miest a nová výstavba vedie k rýchlej strate priepustných povrchov, kde by voda mohla voľne odtekať. Výsledkom rastúcich miest sú preťažované kanalizačné systémy, vyššia teplota v mestách a suchý vzduch.
Celosvetovo je množstvo zrážok na vzostupe a je veľmi dôležité, aby došlo k preskúmaniu riešení zmiernenia škôd spôsobených povodňami a taktiež aby sme sa zaoberali prívalovou vodou trvalo udržateľným spôsobom.
Technológie zelenej infraštruktúry, ako sú priepustné chodníky, zachytávače dažďovej vody a zelené strechy, sa dnes bežne odporúčajú na riešenie extrémnych poveternostných javov.
Zelené strechy sú spôsobom riadenia dažďovej vody
Zelené strechy sú alternatívou zelenej infraštruktúry, ktorú možno vzhľadom na ich hmotnosť aplikovať prakticky na akúkoľvek strechu. Výhody zelených striech siahajú ďaleko za ich zjavnú estetickú príťažlivosť.
Štúdia vypracovaná inžinierom University of Toronto Jenny Hill a spol. v laboratóriu Green Test Innovation Testing Lab (GRIT Lab) ukázala, že zelené strechy majú schopnosť zachytiť v priemere 70% zrážok, čím sa zmierni množstvo dažďovej vody v podzemných systémoch a dôjde k uvoľňovaniu dažďovej vody späť do atmosféry.
Štúdia skúmala štyri „zelené premenné“ strechy:
- Typ výsadby (sukulenty alebo trávy a bylinné kvitnúce rastliny).
- Náhrada pôdy (minerál, drevný kompost).
- Výška substrátu (10 centimetrov alebo 15 centimetrov).
- Plán zavlažovania (žiadne, denné alebo senzoricky aktivované) a ako tieto štyri faktory ovplyvnili zachytávanie vody.
Zavlažovať, alebo nie?
Preukázalo sa, že strechy, ktoré neboli polievané zavlažovacím systémom, alebo boli polievané len v prípade dosiahnutia určitej vopred stanovenej vlhkosti pôdy, mali vyššiu schopnosť absorbovať dažďovú vodu.
Z štúdie napr. vyplýva, že u zelených striech sa retenčná kapacita zvyšuje z 50 % pri dennom zavlažovaní na 70 % ak je strecha bez zavlažovania, prípadne ak je prítomný senzor na sledovanie vlhkosti. Z tejto štúdie vyplýva, že ak nedochádza vôbec zavlažovaniu tak zelené strechy vykazujú ešte lepšie absorpčné schopnosti.
Substrát predstavuje lepšiu náhradu pôdy
Druhou najvýznamnejšou premennou pre zadržiavanie dažďovej vody je náhrada pôdy za substrát. Najpoužívanejší materiál pre zelené strechy je založený na smerniciach Nemeckej spoločnosti pre výskum, vývoj a výstavbu krajiny (FLL).
FLL odporúča minerálne kamenivo, pretože sa predpokladá, že je dlhšie trvajúce a tvrdšie ako biologické náhrady pôdy. Toto odporúčanie však spochybnil výskum.
Pri porovnaní substrátu a minerálneho rastového materiálu má drevný kompost oproti minerálu o 10 % vyššie množstvo zadržaných zrážok. (70 % oproti 60 % zadržaných zrážok) a časom mal minimálnu kompresiu alebo rozpad.
Ďalším kľúčovým zistením v Hillovej štúdii bolo, že keď už bol substrát vlhký, či už z polievania alebo dažďa, výsadbový materiál mal najväčší vplyv na zadržiavanie vody. Substrát prekonal minerálnu pôdnu náhradu až trikrát, keď bol plne nasýtený (83% zrážok zostalo oproti 29%).
Strešný substrát v každom ročnom období vykazuje lepšie vlastnosti, dokonca aj v daždivých obdobiach a počas búrok.
Pomôže odporúčanie väčšej vrstvy substrátu?
Jedným z obmedzení pre výstavbu zelených striech je zaťaženie strechy vysokou hmotnosťou. Tento fakt môže byť problémom najmä pri budovách, ktoré neboli pôvodne naprojektované a postavené tak, aby „zvládli“ zaťaženie zelenou strechou. Menšia hĺbka substrátu (miesto 15 cm – 10 cm) by znamenala, že by vo viacerých prípadoch mohlo dôjsť k dodatočnej výstavbe zelených striech.
Napriek tomu, že biodiverzita tráv a bylín by bola esteticky a ekologicky bohatou alternatívou zelenej strechy, tieto rastliny vyžadujú pre prežitie v mestách určité zavlažovanie. Keďže zavlažovanie má však negatívny vplyv na zadržiavanie dažďovej vody. Preto dizajnéri zelených striech musia uvažovať nad sukulentnými rastlinami odolnými voči suchu, akými sú rozchodníky.
Zelené strechy = Optimálna zelená infraštruktúra
Podľa výskumníkov v laboratóriu GRIT sú zelené strechy optimálnou mestskou zelenou infraštruktúrou vďaka ich multifunkčnosti:
- môžu byť dopĺňané už na existujúce budovy,
- poskytujú biodiverzitný priestor pre mestskú faunu a flóru,
- prinášajú miesta pre prospešných opeľovačov
- a môžu obohacovať verejné priestory.
Okrem toho môžu zelené strechy spríjemniť predtým nedostupné miesta a poskytnúť napr. pracovníkom v kancelárii nový vonkajší priestor.
Tieto nedávne zistenia jasne ukazujú obrovský potenciál zelených striech. Na určenie najlepšej kompozície zelenej strechy sú však potrebné dôkladné vedecké štúdie o zelených strechách.
Napríklad, hoci typ výsadby má malý vplyv na zadržiavanie dažďovej vody, ukázalo sa, že prítomnosť bylín je na druhej strane atraktívnejšia pre včely. Tieto informácie sú dôležité, nakoľko sukulenty sú v súčasnosti priemyselným štandardom a výsadba len sukulentov na strechách by mohla mať negatívny vplyv na mestskú ekológiu v rôznych regiónoch. Preto odporúčame na zelenú strechu umiestňovať aj vegetačné rozchodníkové koberce pre včely a motýle.
Včely lietajú len po ôsme poschodie
Ďalšia premenná, ktorá sa má zohľadniť pri navrhovaní zelenej strechy je jej umiestnenie. Výskumný pracovníci spoločnosti GRIT Lab zistili, že výška budovy je veľmi dôležitá z hľadiska včiel: umiestnenie zelenej strechy na budovy vyššie ako osem podlaží je pre včely zbytočné, nakoľko výsledkom je prítomnosť omnoho menšieho počtu včelích úľov. Tieto včely sú pre ľudí úplne bezpečné a „riešia“ si iba svoje opeľovanie, pri ktorom (ak máte na strechu voľný prístup) ich môžete nerušene pozorovať :).
Keďže výskyt búrok je častejší, mestá a obce sa snažia nájsť spôsob ako zmierniť tento vplyv. Súčasťou tohto riešenia môžu byť aj zelené strechy, ale všetky zelené strechy, pričom každá je iná a jedinečná. Dôležitý je náležitý výskum, vedomosti a skúsenosti s ich stavbou.
Zdroje: https://phys.org, pexels.com